reklama

Čo na mne tí predavači vidia?

Slovenským predavačom sa nepozdávam. Z viacerých skúseností som usúdila, že na nich pôsobím ako úplne nesolventný a/alebo zle informovaný jedinec, jednoducho nevhodný zákazník. Prejavuje sa to najmä dobre mienenými radami a usmerneniami, z ktorých niektoré sú naozaj fascinujúce...  Alebo mám na čudné zážitky s predavačmi jednoducho šťastie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

 Keď tento rok prišla konečne jar, rozhodla som sa venovať trošku bicyklovaniu. Po prvej dlhšej túre som však ako netrénovaný jedinec spozorovala, že následne je pre mňa nemožné si týždeň normálne sadnúť.... a hrozila som sa ďalšej túry, ktorá sa mala konať o pár dní. Našťastie mi fundovanejšia kamarátka poradila kúpiť si vypchaté cyklistické nohavice, ktoré sú pre nováčikov ako ja dosť podstatné.

 Vybrala som sa teda rovno z práce do cyklistického obchodu, kde som našla presne 1 ks takýchto nohavíc – veľkosti XS. Pre mňa zúfalo, zúfalo primalej. Nemala som však na výber – boli elastické, tak si hovorím – radšej nech ma tlačia na bruchu, ako nech ma tlačí vzadu. Za pultom stál predavač, ktorý vyzeral, že sa na bicykli mininálne narodil – svaly ako skaly, opálený, proste športovec. Zobral do ruky moje gaťky XS, nenápadne si ma premeral a na perách sa mu objavil jemný úsmev. Okamžite ma premklo zlé tušenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

On (hromovým hlasom):„Čo, tlačí vás to, TLAČÍ? ?“
Ja (skoro pošepky): „No... áno, trochu...“
On (dobromyseľne, ale stále hromovým hlasom): „To je tak, keď SVIATOČNÍ bajkeri sadnú raz za rok na bicykel. Ich ZADOK na to nie je zvyknutý a potom ich aj mesiac tie ZADKY bolia.
Ja: „Ehm... môžem zaplatiť?“
On: „Ale tieto nohavice sú pre vás MALÉ (ako keby som to aj sama nevedela!!). Veď to ani NEOBLEČIETE. Kúpte si radšej gelovú sedačku.“
Ja (zúfalo): „Jáj, tie vlastne nie sú pre mňa... (klamem), jasné, dajte mi aj tú sedačku. Zoberiem obidve.“
On: „Dobre. Ale musíte trénovať. ZADOK aj STEHNÁ si musia na to zvyknúť. Potom, keď už stvrdnú (nieee.... prosím), tak vás to nebude bolieť...“
Ja (červená ako repa): „Prosím vás, ponáhľam sa...“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Verím, že to so mnou myslel dobre... veď nakoniec mi aj dobre poradil (doteraz používam k najväčšej spokojnosti aj gaťky XS, aj sedačku:-). Zrejme si ako muž a k tomu športovec neuvedomil, že sa s ním nechcem baviť o mojich problémových partiách, ešte k tomu v preplnenom obchode. Napriek „mierne“ trápnemu zážitku teda pozitívne hodnotím minimálne jeho záujem o zákazníka.

 Nepríjemnejšie sú už zážitky, kde po dobromyseľnosti/záujme niet ani stopy (tých je samozrejme väčšina). Už ako pracujúca a celkom slušne zarábajúca som chcela mame kúpiť šperk z bieleho kovu. Na túto akciu som si vybrala jedno zimné sobotňajšie predpoludnie a oblečenie primerané januárovej bratislavskej čľapkanici-poľadovici (t.j. počasie, ktoré pripúšťa nejakú bundu a ako obuv jedine variácie na Doc Martens, ak nemienite pár týždňov stráviť s nohou v sadre). Prebehla som celé bratislavské centrum, ale keďže som nenašla vhodný šperk z bieleho zlata, rozhodla som sa zájsť aj do striebra, s ktorým som mala dobré skúsenosti (Zelená ul.) – veď za pozretie nič nedám. To som sa teda mýlila... Poprosila som predavačku o ukážku nejakých náramkov. Boli pekné, ale pre mamu som ako darček na narodeniny hľadala niečo cenovo hodnotnejšie – preto som ukázala na komplet súpravu: náušnice, náhrdelník, náramok... Predavačka sa však zarazila a namiesto na súpravu pozrela na mňa.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predavačka (po bleskovom skúmavom pohľade a premeraní celej postavy od hlavy po päty): „Jáj, moja, ale to je drahé“.
Ja:“Prosíím??? A... koľko to stojí?“

Ona: (Povie cenu – nič horibilné, nakoniec je to striebro, nie Cartier.)
Ja: „V poriadku, tak mi to ukážte.“
Ona:“ MOJA, veď vám hovorím, že je to pre VÁS pridrahé...“

 Napriek mojej väčšinou celkom pohotovej schopnosti reagovať som sa nezmohla na iné, ako na rýchly odchod. A za rohom som kúpila darček v cene cca trojnásobnej, ako tá jej „pridrahá“ súprava. A propos – zdá sa mi, že oslovenie „moja“ sa hodí maximálne na zeleninový trh (s pridruženými osloveniami ako „mladý pán“ a pod.), ale nie do centra Bratislavy... a z čoho usúdila, že si šperk nemôžem dovoliť? Ak človek náhodou nie je nahodený v značkovom kostýme, je povinný sa legitimovať pri vstupe platnými kreditkami? ...A čo potom, keď chce človek nakupovať dokonca v zlatníctve?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Udalosť, ktorá takmer s určitosťou vedie k nákupným zážitkom, je rekonštrukcia bytu.. Všeobecne môžem zhrnúť (česť výnimkám a skutočným profesionálom), že do špecializovanej predajne napr. s dverami, parketami, kachličkami... by sa mal človek vybrať, až keď si poctivo naštudoval všetko dostupné o príslušnom tovare (vrátane výrobných procesov, požiadaviek na montáž, materiálov a cenových relácií). Hádam nečakáte, že predavač vám sám od seba umožní prehľad a poskytne základné vysvetlenia?!

Ja: „Prosím vás, tieto dvere sú z akého materiálu?“
Predavač: „Akože z AKÉHO?!“
Ja (bojazlivo): „Ja sa v tom nevyznám, nemohli by ste mi ukázať rôzne materiály a povedať, v čom sú výhodné a v čom nie?“
On (opovržlivo – ako to, že existuje niekto, kto sa nevyzná v jednotlivých typoch dverí??): „No čo ja viem... tak najlepšie sú masívne drevené, veď sú aj najdrahšie. To je jasné.“
Ja: „Dobre, ale čo napríklad odolnosť voči poškrabaniu?“
On: „No tak keď máte mačku, tak vám ich poškrabe. Ale tá vam poškrabe každé dvere. Tak neviem, možno plastové. Ale aj tie sa môžu poškrabať. To záleži od vás, čo chcete.“
Ja: „A kovania?“
On: „To záleží od vás, čo chcete. Ja neviem, čo chcete.“
Ja (prosebne): „Napríklad aký je rozdiel medzi poniklovanými a pochrómovanými?“
On (výhražne): „Tak tieto sú drahšie, tak asi budú aj kvalitnejšie, nie?!“

 Milí čitatelia, tu na blogu sa pravidelne objavujú články o zlej úrovni služieb na Slovensku. Pritom chyba je v nás – zákazníkoch! Skúste už konečne ukázať prstom na toho pravého vinníka – na seba! Svojím chovaním iritujete poctivých obchodníkov, a tým potom neostáva iné, ako sa zachovať neprofesionálne.

 A preto vás varujem: Dobre si rozmyslite, kedy a do akého obchodu idete. Váš výzor by mal odrážať plnosť vašej peňaženky. Vaše vedomosti z danej oblasti by mali byť úplné a aktuálne. Ak nemáte fundovaný a objektívny dôvod na nákup nejakého tovaru, radšej sa k nemu ani nepribližujte – nemáte morálne právo zvažovať jeho kúpu! Jednoducho, vaše správanie by malo čo najmenej dráždiť personál obchodu. A ak sa budete dôsledne držať týchto pravidiel - potom, až potom to príde... naozajstný, pozitívny zážitok z nakupovania. Ale zaslúžiť si ho musíte vy sami.J

Ivana Maštenová

Ivana Maštenová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Niečo ako globálny nomád, momentálne usadený v Španielsku. Zoznam autorových rubrík:  Faits diversCestovný ruch - trochu inakMulti-kultiAlicante&co.Algérie, mon amourSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu